SKKD top head

Dostojevského rad 2, 811 09 Bratislava, Slovak republic • Phone: +421 915 713 314, +421 905 815 333

V Bratislave dňa 20. júna 2019

Vážená pani

Ľubica Laššáková

Ministerka kultúry Slovenskej republiky

Vec:    Návrh k bodu č. 3 - zasadanie Rady vlády pre kultúru dňa 28.6.2019: otvoriť diskusiu MK s odbornou verejnosťou o možných riešeniach roky odsúvaných problémov

Aj keď chápeme, že problémov v kultúre i v spoločnosti nie je málo a vyriešiť  všetky naraz nie je možné, neraz nevieme vysvetliť umelcom, ktorých v Rade vlády pre kultúru zastupujeme, ne/činnosť Ministerstva kultúry pri riešení problémov,

- ktorých riešenie žiadame a v mene umelcov navrhujeme i viac ako 13 rokov,

- pri ktorých sa dá domnievať, že dochádza k reálnej diskrimimácii umelcov,

- pri ktorých  rieš en ie  je u ž takm er n a  d osah ,

- pri ktorých  u ž dokonca existujú zásadné rozhodnutia MK SR resp. Vlády SR,

-  pri  ktorých  po  úspešnom  začiatku    n iekoľ k oročn á   n ečin n osť   zneh od n ocu je

a sp och yb ňu je i  to,  čo  s a  u ž d osiah lo  ,

- či pri ktorých  ri ešen ie  an i  n evyžad u je fin an čné p rostriedk y  z  verejných zdrojov.

Podceňovanie  významu  kultúry  a z toho  vyplývajúce  neriešenie  jej  problémov  má hlbšie korene. Chceme zdôrazniť, že samotná komunikácia s odbornou verejnosťou je prvým krokom, ale nestačí, ak na ňu nenadväzujú racionálne riešenia v praxi.

Je naozaj prekvapením, že nespokojnosť umelcov na Slovensku narastá? Dovoľte stručne aspoň na niekoľkých príkladoch v nasledujúcej časti vysvetliť, o čom hovoríme.

S úctou

Pavol Kráľ

Predseda Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu

 

A/ Riešenie právneho a sociálneho postavenia umelcov na Slovensku (v nadväznosti na Odporúčanie UNESCO z roku 1980 / Recommendation concerning the Status of the Artist)

-      K podstate  problému: umelec  je  ešte  stále  na  Slovensku  posudzovaný  rovnako  ako  podnikateľ

(živnostník, SZČO a pod), hoci sa charakterom svojej práce zásadne odlišujú (ako konštatuje v čl. 4, par.

4 aj Dohovor UNESCO z r. 2005, ktorý Slovensko ratifikovalo). Keďže do roku 2015 pojem „umelec“ v legislatíve neexistoval, problematické až nemožné bolo prijatie adresných opatrení, zameraných na umelcov, ktoré by adekvátne zohľadňovali špecifický charakter ich práce. Preto bolo nutné ako prvý krok vyriešiť otázku „kto“, nasledovať malo „čo“, čiže konkrétne opatrenia na zlepšenie sociálneho postavenia umelcov, ktoré by nadväzovali na schválené doplnenie Zákona č. 284/2014 Z.z. a dali by mu tak praktický zmysel, ako bolo uvedené aj v dôvodovej správe k návrhu tejto úpravy.

-      11. november 2015 - po cca 20 rokoch diskusií i príprav a cca 4 rokoch intenzívnej práce aj za účasti zástupcov odbornej verejnosti schválila NR SR na návrh MK SR doplnenie Zákona č. 284/2014 Z.z. o Fonde  na  podporu  umenia,  ktoré  bolo  (definovaním  profesionálnych  umelcov  a zavedením  ich evidencie) prvým krokom v rámci  koncepcie na  riešenie  sociálneho postavenia umelcov  –  štatútu umelca.

-      Hoci od schválenia v NR SR uplynuli už takmer 4 roky, doteraz sa nepodarilo to najpodstatnejšie:  do dnešného dňa nebolo – napriek predloženým konkrétnym návrhom – prijaté ani jedno opatrenie, ktoré  by využilo  potenciál  zákona  na  riešenie  problémov,  dovtedy  ťažko  riešiteľných  či  takmer neriešiteľných.  Schválenie doplnenia zákona tak stále zostáva len v polohe formálnej deklarácie, bez

aké h o ko ľve k p o zitívn e h o d o p ad u n a r e áln y ž ivo t  u m e lc o v .

Dva príklady návrhov, ktoré by nadväzovali na schválené doplnenie Zákona č.

284/2014 Z.z. a dali by mu praktický zmysel tým, že by vyriešili konkrétne problémy

umelcov.

a/  Návrh,  aby  výdavky  na  nákup  umeleckých  diel  boli  akceptované  na

 zn í ženi e  d aň ovéh o  základ u  je príkladom, ako sa dal v duchu koncepcie štatútu umelca  vyriešiť problém diskriminácie výtvarných umelcov, problém dovtedy takmer neriešiteľný: minimalizuje  (resp. umožňuje  odstrániť)  riziko  zneužívania  (ktoré  bolo  podľa  neoficiálnych   vyjadrení  vždy  hlavným dôvodom proti riešeniu tohto problému), ponúka alternatívu, ktorá  môže  účinne nahradiť povinné posudzovanie každého jedného umeleckého diela komisiou (prax uplatňovaná do roku 1989 je už dnes nepredstaviteľná   a   nerealizovateľná)   a hoci   je   pre   výtvarné   umenie    toto   riešenie   kľúčové, nepredpokladá výdavky zo štátneho rozpočtu.

Je dôvod hovoriť o DISKRIMINÁCIÍ, o nerovnakom prístupe štátu? Zopár faktov:

Majú umelci v porovnaní so živnostníkmi z hľadiska daňovo-odvodového zaťaženia a iných povinných platieb nejaké  výh o d y č i p r ivilé gia ?   NIE, ž i ad n e n e e xistu jú .

o  Majú naopak nevýhody? ÁNO:

▪   1/  U melc i  s ú  jed in o u  s ku p in ou  o b čan o v ,  kt o rá  má v p o ro vn an í  s o  v š etk ý mi  ostatnými

 jed n u  p o v in n os ť  n avy š e:  zo svojich príjmov povinne odvádza 2% do  fondov, a to z príjmu brutto, čo môže v konkrétnych prípadoch znamenať ďalšie zaťaženie až do výšky cca 50% z výšky dane.

▪   2/  Vý tv ar n í  u mel ci  s ú  zn ev ý h o d n en í  aj  tý m,  že  o p ro ti  p ro d u kt u  v äčš iny  živ n o s tn íko v

náklady na získanie ich produktu – umeleckého diela – n ie s ú a kcept o v an é n a  zn íženie

 d aň o v éh o  zákla d u  . Prečo je umenie z daňového hladiska posudzované  rovnako  ako spotreba alkoholu??? Ťažko nájsť  argument na „ospravedlnenie“  diskriminačného prístupu  k výtvarnému  umeniu:   n e akc e p to vate ľn á   prezumpcia  skupinovej  viny? Trest pre všet kých  výtvarných umelcov na základe predpokladu,  že  každ ý  výtvar n ý   umelec je p o te n c iáln y d aň o vý p o d vo d n ík  ?

 

▪     Existuje ešte nejaká iná skupina občanov, ktorej štát upiera právo, bežne uplatňované pre ostatných občanov??

Dôsledky tohto diskriminačného opatrenia:

- pre výtvarných umelcov výrazné zníženie možnosti uživiť sa svojou tvorivou prácou,

- dlhodobo živoriaci trh s umením, rozpad siete predajní diel výtvarného umenia,

- vytrácanie sa výtvarného umenia zo života spoločnosti,

- v konečnom dôsledku znížený daňový príjem štátu.

Je problém riešiteľný? ÁNO, je: koncept pripravený v m e ne  u m e lc o v  e xistu je  u ž  r o ky,  navyš e

jeho realizácia nepredpokladá výdavky z verejných prostriedkov.

Doterajší výsledok? Čísla na porovnanie (a zamyslenie):

13 rokov a zopár mesiacov už uplynulo od 6. februára 2006, kedy Slovenská výtvarná únia otvoreným  listom  požiadala  ministra  kultúry  Františka  Tótha  o riešenie  tohto  problému. V nasledujúcich  rokoch  bol  návrh  vrátane  konceptu  paragrafového  znenia predkladaný  a pripomínaný znovu a znovu (napr. na zasadaniach Rady vlády pre kultúru dňa 2.10.2017 a

16.10.2018, v októbri 2018  sme  návrh  zverejnili v publikácii Čierne  ovce  umenia? Umenie

a spoločnosť: mýty a fakty).

0 (slovom NULA): napriek tomu, že s mnohými predstaviteľmi MK sme o návrhu hovorili a neraz  sme  sa  po  vysvetlení  podstaty  návrhu  stretávali  s pozitívnou  reakciou  (dokonca  si riešenie tohto problému MK zaradilo medzi svoje úlohy na obdobie 2018 - 2020), počet nám doručených akýchkoľvek konkrétnych vyjadrení k návrhu, analýz či kritických pripomienok zo strany   MK,   počet   zvolaných   pracovných   zasadaní   za   účasti   predkladateľov   návrhu a odborníkov MK je za celé obdobie vyše 13 rokov  nulový.

b/ Návrh zákona o umení v architektúre mohol byť vyriešený relatívne veľmi

jednoducho:

-      Na rozdiel od predchádzajúceho návrhu o tomto zákone odborná diskusia zástupcov umelcov s MK prebehla: už pred rokom 2015 a následne i vo februári 2018 sa návrhom zaoberala pracovná skupina MK.

-      27.05.2015  Vláda  SR  schválila  novelu  stavebného  zákona,  ktorého  súčasťou  je  aj  splnená  úloha Ministerstva kultúry SR z programového vyhlásenia vlády - povinnosť umiestňovania umeleckých diel na novostavbách alebo na obnovených existujúcich stavbách financovaných z rozpočtu verejnej správy ako i ochrana už existujúcich umeleckých diel, ktoré sú súčasťou verejných stavieb.

-      V nasledujúcom období sme opakovane predložili návrh na jednoduchú úpravu pôvodného návrhu stavebného zákona, s cieľom nadviazať na medzitým schválené doplnenie Zákona č. 284/2014 Z.z. z 11. novembra 2015, a zároveň  -  s cieľom zvýšenia transparentnosti a výslednej kvality pri  uplatňovaní zákona, čo je jednoznačne vo verejnom záujme - sme navrhli doplniť zákon o povinnosť výberu diel na základe súťaže, najmä pri významných stavbách.

Doterajší výsledok? Čísla na porovnanie (a zamyslenie):

13  rokov  a zopár  mesiacov  uplynulo  od  6.  februára  2006,  keď  sme  v už  spomenutom otvorenom liste v mene Slovenskej výtvarnej únie požiadali ministra kultúry Františka Tótha o riešenie aj tohto problému, a v nasledujúcich rokoch sme návrh predkladali a pripomínali znovu a znovu (v poslednom období napr. Rade vlády pre kultúru 2.10.2017 a 16.10.2018, podrobnú 26 stranovú analýzu vrátane komentáru odborníkov zo zahraničia sme predložili na zasadaní pracovnej skupiny na MK dňa 19. februára 2018 a následne sme ju v októbri 2018 aj zverejnili v publikácii Čierne ovce umenia? Umenie a spoločnosť: mýty a fakty).

o  Viac ako 4 roky uplynuli od schválenia návrhu zákona Vládou SR.

 

0  (slovom  NULA):  Výsledok  dlhoročného  úsilia  je  stále  NULOVÝ,  zákon  –  na  rozdiel  od úspešnej praxe v mnohých krajinách - dodnes nebol (po stiahnutí z NR SR v septembri 2015) predložený Národnej rade SR na schválenie (či už ako súčasť komplexného stavebného zákona, alebo ako samostatná novela na riešenie problému,  v kt o r o m sa u ž d o siah la  zásadná zhoda).

B/ Koncept medzinárodného odporúčania UNESCO.

Na základe schválenia už spomenutého zákona dňa 11. novembra 2015 sa ponúkala ojedinelá možnosť predložiť slovenský návrh na medzinárodné odporúčanie UNESCO k štatútu umelca, vychádzajúci z našej širokej medzinárodnej analýzy a postavený na princípoch slovenského zákona: pripravili sme ho preto v mene odbornej verejnosti ihneď po schválení predmetného zákona v NR SR. Cieľom iniciatívy bolo pokúsiť sa dostať návrh do programu Medzivládneho výboru UNESCO, možno už najbližšieho zasadania (v decembri 2015) a spropagovať tak pozitívny výsledok dosiahnutý na Slovensku, ktorý následne umožní v nadväzujúcich opatreniach riešenie konkrétnych problémov sociálneho postavenia umelcov. Ako vyplynulo z neformálnej písomnej komunikácie s Danielle Cliche, tajomníčkou Dohovoru UNESCO v Paríži, podmienkou na zaradenie do programu bolo, aby bol návrh oficiálne predložený delegáciou SR (a teda odsúhlasený MK). To sa však doteraz nestalo (resp. nemáme o tom  žiadne  aktuálne  informácie),  napriek  tomu,  že  ambíciou  návrhu  nebolo  prekročiť  rámec  zákona schváleného na Slovensku.

Ak boli akékoľvek nejasnosti,  výhrady či pripomienky, bolo dosť času ich vecne riešiť v rámci konečnej

verzie i v jej anglickom znení. Na takúto diskusiu sme boli – a stále sme - kedykoľvek pripravení.

Slovenský návrh k téme Štatútu umelca, ktorou sa UNESCO   dlhodobo zaoberá, by mal samozrejme oveľa väčšiu váhu i šancu na schválenie, keby sme zároveň vedeli doložiť aspoň jedným či dvomi nadväzujúcimi zákonmi jeho  praktický prínos v r e áln o m  živo te  (čo bolo jeho cieľom, ako bolo uvedené aj v dôvodovej správe na  Slovensku  schváleného  zákona).  Opakovane  sme  predkladali  návrhy  riešenia  takýchto   zákonov   i so zdôvodnením. A možností bolo samozrejme aj viac. Ako sme už uviedli vyššie, výsledok je zatiaľ NULOVÝ.

Pozadie neúspechu, nevyužitia šance pozitívne zviditeľniť Slovensko. Čísla na porovnanie (a zamyslenie):

-      3 dni stač ili  zástupcom umelcov na prípravu konceptu medzinárodného odporúčania UNESCO i so zdôvodnením v rozsahu 8 strán v anglickom jazyku (v novembri 2015, ihneď po schválení doplnenia Zákona č. 284/2014 Z.z. v Národnej rade SR),

-      27 minút stač ilo  Danielle Cliche, tajomníčke Dohovoru UNESCO o podpore a ochrane rôznorodostí kultúrnych vyjadrení, UNESCO, Paríž (dôležitý Dohovor UNESCO z r. 2005 ratifikovalo už cca 145 štátov vrátane Slovenska) na písomnú reakciu na náš návrh; komunikáciu v rozsahu 6 mailov sme zvládli v priebehu 2 hodín a 45   minút (posledné slovo Danielle Cliche, keď sme si ujasnili ďalší postup, bolo: „Great!“),

-      3,5 roka n e stač ilo  Ministerstvu kultúry SR na vecnú konzultáciu s autormi návrhu k prípadným nejasnostiam či alternatívam a na doriešenie oficiálneho postoja, či už zamietavého (bolo by dosť prekvapujúce, ak by malo MK SR výhrady k podstate návrhu, ktorý nemal ambíciu prekročiť rámec zákona, ktorý to isté ministerstvo predložilo Národnej rade SR a ktorý bol len niekoľko dní predtým Národnou radou SR schválený...) alebo súhlasného, hoci aj s výhradami (čo  by umožnilo poveriť odborný tím definitívnym dokončením, čiže úlohou preveriť každé slovo,  prepracovať, doplniť či skrátiť znenie návrhu, sprievodného zdôvodnenia i anglického prekladu).

Napriek predpokladom, napriek sľubne rozbehnutému  procesu (a množstvu práce v predchádzajúcich rokoch tak zo strany občianskej spoločnosti, ako aj MK) sme možnosť, ktorú sme mali v rámci prvého zastúpenia Slovenska v Medzivládnom výbore UNESCO (jún 2015 – jún 2019) v rámci prerokovávanej témy Štatút umelca dňa 6. júna 2019 v Paríži na pozitívne zviditeľnenie Slovenska nevyužili.

Ak by sa podarilo v praxi preukázať úspešnosť slovenského riešenia schválením dlho odkladaných nadväzujúcich zákonov, je na kompetentných, aby následne posúdili, či sa pokúsiť o úspech s adekvátnym a aktualizovaným   slovenským   návrhom   odporúčania   UNESCO   aj   na   medzinárodnom   poli.   V prípade racionálneho, konštruktívneho prístupu zo strany MK je táto možnosť ešte stále otvorená (oneskorene, ale predsa). Prvoradé je samozrejme riešiť problémy doma. Z našej strany nikdy nechýbala vôľa konštruktívne sa na tom podieľať.