SLOVENSKÁ KOALÍCIA PRE KULTÚRNU DIVERZITU

Get Adobe Flash player

 

 

Logo SKKD2 petit 317d3

 

Vítame Vás na stránke SLOVENSKEJ KOALÍCIE PRE KULTÚRNU DIVERZITU, ktorá vznikla v roku 2006 na základe prístupu

Slovenskej republiky k dohovoru o kultúrnej rozmanitosti. Doteraz sa k nemu hlási 121 štátov celého sveta.

 

 

     SKKD - Slovenská koalícia pre kultúrnu diverzitu * * * V máji 2020 prešla stránka technickou rekonštrukciou***Dovtedy stánku navštívilo takmer 350 000 návštevníkov***

Vystúpenie akad. mal. Pavla Kráľa

kongres IFCCD - Bratislava 2012

Počas zasadania ECCD tu v Bratislave pred dvomi dňami viacerí delegáti prezentovali vyjadrenia o zhoršení situácie umelcov v ich krajinách, i kritické slová k reálnemu uplatňovaniu Dohovoru UNESCO o podpore a ochrane kultúrne diverzity v praxi. Obzvlášť teraz, v časoch doznievania finančnej a ekonomickej krízy, v časoch nevyhnutného úsilia o zásadné ozdravenie ekonomiky v mnohých krajinách, reálne hrozí, že umenie a kultúra sa dostanú – ako už mnohokrát predtým – opäť na slepú koľaj.  
Chcel by som preto povedať niekoľko poznámok  k dvom témam a ich vzájomným súvislostiam:
     - medzinárodné kultúrne organizácie:  ich zmysel, budúcnosť, finančné zdroje
    - zlepšenie právneho a sociálneho postavenia umelca

A/ Dovoľte mi prosím začať s otázkou: Sú medzinárodné umelecké asociácie ako ECCD, IFCCD, IAA, IAA Europe, ECA naozaj užitočné pre umelcov? Alebo nie?

Chcel by som sa sústrediť na moje skúsenosti z viaročnej spolupráce s ECCD, IFCCD, ECA, s IAA a IAA Europe (ako člen  výkonného výboru, tajomník a  prezident), obzvlášť v oblasti právneho a sociálneho postavenia umelcov a v oblasti zdieľania informácii.
Každý rok sa udialo v tejto oblasti niečo dôležité a ja som získal informácie a šancu zúčastniť sa vďaka spolupráci s viacerými medzinárodnými organizáciami:

-    2008 – Prvá konferencia európskych výtvarných umelcov v Paríži
-    2009 – vydanie Bielej knihy v Paríži a následne rozšírenej slovenskej verzie na Slovensku
-    2010 – iniciatíva EK – Zelená kniha, konferencia Mobilita umelcov, Sociálne zabezpečenie výtvarných umelcov – konferencia v Nemecku,
-    2011 – sympósium  o výmenných pobytoch - How to become an artist in residence – Nemecko, praktická príručka Export umenia  – Švédsko, skoro 40 podporných listov medzinárodných umeleckých organizácii  – proti uväzneniu  Ai Weiweia, proti zničeniu Monumentu humanity, proti útoku na Bedriho Baykama, podpora protestným akciám na Slovensku.

Zlepšenie právneho a sociálneho postavenia umelcov na Slovensku bolo, je a naďalej zostáva jedným z hlavných cieľov SKKD. Minulý rok bol pre nás dôležitý: hnutie širokej umeleckej komunity na Slovensku kulminovalo. Vystúpili sme proti niektorým aspektom pripravovanej daňovo-odvodovej reform, ktorej prijatie by významne zhoršilo popstavenie umelcov na Slovensku. Rozsiahla informácia – okolo 50 strán – je dostupná na webovej stránke  IFCCD  http://www.ficdc.org/cdc2081 , teraz  by som Vás chcel iba stručne informovať o našej stratégii a výsledkoch nášho úsilia.

Som totiž presvedčený, že akcia ako protest umelcov na Slovensku nie je iba záležitosťou jednej krajiny. Najdôležitejšie bolo samozrejme to, čo sme urobili na Slovensku, ale medzinárodné asociácie sa podieľali na výsledku:

1/ prístup k informáciám od IAA, ECCD atď nám pomohol pri vyjednávaní so zodpovednými predstaviteľmi a vládou: nikdy to nie je jednoduché, ale s informáciami a konkrétnymi príkladmi riešení  z iných krajín je to aspoň o trochu ľahšie

2/ dôležitá bola pre nás aj morálna podpora od viacerých medzinárodných asociácii umelcov  (IAA, IAA Europe, ECCD, ECA, FIA) – viac ako 20 podporných listov poslali našim ministrom i premiérke, a dokonca na tieto listy aj dostali od uvedených predstaviteľov odpovede. Chcel by som v mene slovenských umelcov poďakovať Beatovi Sanchimu za spoluprácu pri príprave listu v mene ECCD, ktorý poslal ministrovi kultúry SR pred rokom.

3/ naše skúsenosti možno môžu byť užitočné pre umelcov v iných:

3a/ aká bola naša stratégia:
    využívali sme fakty a argumenty (z Bielej knihy, Green paper, Economy of culture, Status of artists, Konvencia UNESCO o kultúrnej diverzite, štúdia Terra consult, atď) – veľmi dôležité bolo, že sme mali informácie a to aj vďaka IAA, ECCD atď

    zapojili sme aj emócie; sme umelci – môžeme a mali by sme to robiť, ak chceme zaujať; jeden príklad  - napísal som vyhlásenie v mene SKKD otvoreným a možno až trochu provokatívnym spôsobom, aby to ľudí prinútilo rozmýšlať o súvislostiach, napr:
“Dobehnúť najvyspelejšie krajiny je ťažké. Najmä ak utekáme iným smerom.”

    Získali sme podporu živnostníkov a malých podnikateľov: my sme dali protestu tvár, oni silu  400 000 členov        

3b/ Čo sme dosiahli:

    Vyjednávania stále pokračujú, ale je nepochybné, že naša akcia mala zmysel a nepochybne sme si získali vecnou argumentáciou rešpekt

    Zaznamenali sme viditeľnú zmenu prístupu niektorých zodpovedných predstaviteľov

    Zaznamenali sme viditeľnú zmenu prístupu médii – od veľmi zriedkavého informovania až ignorovania po prienik do titulkov hlavných správ mienkotvorných médii

    Snáď sa dá hovoriť aspoň o náznaku zmeny vo vnímaní kultúry verejnosťou

    A nakoniec, ale nie najmenej:  zaznamenali sme viditeľnú zmenu prístupu samotných umelcov – od znechutenia a ľahostajnosti,  k záujmu a ochote pomôcť – jeden príklad peknej pozitívnej reakcie zverejnenej na Facebooku:  

Prestal som dýchať … Takto sa ma ešte nikto nikdy nezastal! Dokonca ani ja sám nie!

A to je pre mňa odpoveď na otázku položenú v úvode:
Ak sme schopní byť užitoční pre umelcov aj vďaka podpore a zdielaniu informácii s ECCD, IFCCD, IAA, ECA, FIA atd, nemám žiadne pochybnosti o ich zmysle a budúcnosti.


B/ Dovoľte mi položiť druhú otázku: Aká je hodnota umelca?

Nepoznám podrobnosti situácie na iných kontinentoch, ale predpokladám, že situácia tam je podobná alebo horšia ako v Európe. Ak vychádzame z toho, že priemerné výdavky na jednu kravu sú v EU nižšie, ako priemerné výdavky na jedného umelca, dalo by sa povedať, že hodnota umelca je z pohľadu EU nižšia ako hodnota kravy.
    Túto informáciu som sa dozvedel od kolegu zo Švédska, nemôžem ju doložiť písomným dokumentom, ale na druhej strane mi ju zatiaľ ani nikto nepoprel. Ak je to pravda, mohlo by to byť výzvou pre umelcov, aby sa pokúsili spoločne zmeniť túto situáciu:
    - nie je fér, ak kultúra zostáva – napriek slovným prehláseniam o podpore – na okraji záujmu európskych inštitúcii,
    - nie je fér, ak sú európske kultúrne aktivity financované najmä z členských poplatkov jednotlivých národných yumeleckých asociácií,
    - nie je fér, ak jednotlivci, ktorí sa aktívne zúčastňujú na medzinárodnej umeleckej spolupráci a pokúšajú sa riešiť širiše problémy kultúry, to robia nielen na úkor vlastného času a energie, ale aj na úkor  zdrojov vlastnej národnej organizácie,
    - nie je fér, ak je preto výhodnejšie byť pasívnym.

V odpovedi na prvú otázku som dospel k záveru, že medzinárodné kultúrne organizácie sú dôležité a užitočné. Dodávam: Ale iba v prípade, že budú schopné prežiť. Preto je otázka udržateľného financovania týchto organizácii veľkou výzvou.

Finančné zdroje sú problém pravdepodobne všetkých kultúrnych medzinárodných asociácii. Ak by sme boli schopní zlepšiť ich financovanie, silnejšie asociácie by poskytli šancu nielen na aktívnejšiu úlohu v úsilí o zlepšenie právneho a sociálneho postavenia umelcov, nielen lepšiu šancu na rozvoj umenia a kultúry, ale aj lepšiu šancu na podporu rozvoja celej spoločnosti.
Verím, že podpora medzinárodnej kooperácie v oblasti kultúry z medzinárodných zdrojov, využitie odborného potenciálu tých, ktorí sú do nej zapojení a majú záujem podieľať sa na racionálnych riešeniach, by priniesla prospech nielen kultúre, ale aj spoločnosti ako celku.

    
C/ Treťou otázkou je, čo by mohli medzinárodné kultúrne organizácie – okrem už spomentého zdielania informácii – urobiť pre zlepšenie právneho a sociálneho postavenia umelcov?
Možných odpovedí je určite viac, sústredím sa na dve.
    C/1/ Definícia umelca
Nehovoríme, že umelci sú lepší ako ostatní, tvrdíme však, že sú iní, napr.: v umení – na rozdiel od podnikania – nie je prioritou dosahovať zisk (ako je uvedené aj v Konvenci UNESCO). Ak sú umelcí iní, malo by to byť zohľadnené aj v špecifickej úprave príslušných zákonov  (napr. v oblastí daní, sociálneho poistenia a pod.). Ak sa však pokúšame zmeniť situáciu a presadiť pre umelcov aj špecifickú právnu úpravu, ktorá by zohľadňovala odlišnosť výkonu umeleckých profesií, narážame na problém: ako určiť, koho by sa takáto zákonná úprava týkala, ako určiť, kdo je umelec, resp. kdo je profesionálny umelec.
Vyriešenie tohto zdanlivo nepodstatného formálneho problému môže byť prvým krokom k uplatneniu reálnych opatrení na zlepšenie právneho a sociálneho postavenia umelcov v praxi.
Vieme, že v mnohých krajinách v Európe sa pri definovaní umelca vychádza z dvoch kritérii:  z odborného vzdelania (čiže pripravenosti na aktívnu činnosť v oblasti umenia) a / alebo dosahovania umeleckých výsledkov. Otázkou  však zostáva, ako sa tieto kritéria uplatňujú v praxi.
Práve touto otázkou sa v súčasnosti zaoberáme na Slovensku. Uvítali by sme pozitívne praktické príklady z iných krajín, ktoré by pomohli problém riešiť, najradšej v stručnej písomnej podobe. Týka sa to skúsenosti s koncipovaním definície umelca, štatútu umelca v umeleckej obci a skúsenosti s kooperácie so štátnou a verejnou správou v tejto súvislosti.
A naopak, radi sa podelíme s našimi skúsenosťami. Veríme, že výmena skúseností môže urýchliť proces presadzovania reálnych riešení do praxe.
C/2/ Vnímanie umenia a umelcov verejnosťou
Akákoľvek dokonalá definícia umelca, či v ideálnom prípade komplexný zákon o postavení umelca v spoločnosti – štatút umelca, je iba zrkadlom akceptácie umelca v spoločnosti, obrazom toho, ako je umelec pre spoločnosť potrebný. Darmo sa budeme akokoľvek dohadovať na detailoch tejto definície, ak nedokážeme ekonomicko-sociálne výhody takéhoto štatútu pre štát, jeho administratívu a samozrejme pre verejnosť.
Jedným zo základných problémov, ktorý má nepochybne vplyv na neustále odsúvanie riešenia problémov kultúrnej sféry, je vlažný, neraz až negatívny postoj veľkej časti verejnosti či zodpovedných predstaviteľov ku kultúre či umeniu. Pre mnohých je umenie či kultúra ešte stále len luxusom, bez ktorého sa môžeme zaobísť, či drahou zábavou hŕstky snobov. Ak takýto prístup chceme zmeniť, musíme to vyjadriť v zrozumiteľnej forme a spojiť sily: ako rozbitá entita nič nedosiahneme, musíme si predovšetkým porozumieť my sami navzájom, ak chceme meniť postoje spoločnosti k nám.
Štúdie vypracované v posledných rokoch preukazujú, že kultúra nie je tým, kto „berie“, ale naopak skôr tým, kto „dáva“.

S istým zjednodušením by sa dalo povedať, že cieľom by mala byť zmena roky pretrvávajúceho prístupu ku kultúre typu:
„keď sa raz budeme mať lepšie, potom ... “ (prispejeme, podporíme, začneme riešiť problémy kultúry a umenia, atď., atď., dovtedy však musí kultúra počkať),

smerom k aktuálnejšej modifikácii, napr.:
a/ „ ak sa chceme mať raz lepšie, teraz je najvyšší čas urobiť niečo pre kultúru“,
b/ „ ak chceme byť raz lepší, teraz je najvyšší čas urobiť niečo pre kultúru“.

Ad a/„ ak sa chceme mať raz lepšie, teraz je najvyšší čas urobiť niečo pre kultúru“:

Zdôraznením výrazu „teraz“ chcem naznačiť, že nie je, obrazne povedané „o 5 minút 12“, ale skôr „20 rokov po dvanástej“... Napriek tomu, že najmä v posledných rokoch sa téme prínosu umenia, kultúry a tvorivého sektora pre celkový rozvoj spoločnosti v odborných kruhoch venuje zvýšená pozornosť (napr. The Status of Artists in Europe –november 2006, The Economy of Culture in Europe - 2006, White Book – 1st European Convention of Visual Artists - Paris 2009, štúdia TERA Consultants - marec 2010, Green Paper atď.), verejnosti sú tieto informácie prakticky neznáme, čoho dôsledkom je nezáujem o zásadnejšie pozitívne zmeny v oblasti kultúry.
Napriek tomu, že existujú záväzné medzinárodné dokumenty (ako napr Odporúčanie UNESCO z roku 1980, Konvencia UNESCO o ochrane a podpore rôznorodosti kultúrnych vyjadrení z roku 2005), kde bolo o ekonomickom prínose kultúry, o význame kultúry a umenia povedané už veľa podstatného, vo vedomí verejnosti to nezanechalo prakticky žiadnu stopu.
Snaha o zmenu vnímania kultúry a umenia verejnosťou aj v prípade skutočného naštartovania jej realizácie bude dlhodobým procesom, ale je už najvyšší čas aspoň „rozsvietiť“ svetlo na konci tunela.

Ad b/ „ ak chceme byť raz lepší, teraz  je najvyšší čas urobiť niečo pre kultúru“:

Výstižne to sformuloval prof. Daniel Fischer na zasadaní Rady pre umenie ministra kultúry SR– dovoľujem si ho v skrátenej forme parafrázovať: umenie pôsobí komplexne a robí ľudí lepšími.
Nie je to v rozpore s tvrdením z predchádzajúcej časti, že podpora kultúry nie je plytvaním, ale výhodnou investíciou. Ekonomické údaje z prvej časti sú podpornými argumentami najmä pre tých, ktorý majú problém s nemerateľnými kultúrnymi či duchovnými hodnotami a vzťah ku kultúre si ešte nenašli. Ak tvorivý sektor poskytuje v EU prácu 14 miliónom ľudí (ktorí vďaka tomu nezaťažujú sociálny systém a platia dane), ak sa podiela na tvorbe HDP 2,6 až 6,9 %, nemôžu to ignorovať ani ľudia, pre ktorých kultúra nie je prioritou.

Duchovná, tvorivá, ťažko merateľná či nemerateľná podstata umenia, to že umenie pôsobí komplexne a robí ľudí lepšími je druhou stranou tej istej mince. Alebo správnejšie - prvou stranou. Pretože kultúra – rovnako ako vzdelanie a zdravie – nemôže byť hodnotená iba z hľadiska finančného efektu: spoločnosť bez kultúry, či vzdelania alebo zdravia by bola spoločnosťou bez budúcnosti, dokonca aj keby to bola veľmi bohatá spoločnosť.

Promo IFCCD

použiť flash player !!!

Návštevnosť do 14.5.2020

Návštevnosť od mája 2020

099004
Dnes
Včera
Tento týždeň
Minulý týždeň
Tento mesiac
Minulý mesiac
Celkove
85
29
114
97181
11214
944
99004

Your IP: 3.80.5.103
2021-06-22 09:25

Rozhlasové vysielanie

Rozhovor predsedu SVÚ P. Kráľa (relácia Ľudia, fakty, udalosti)

Rozhovor predsedu SVÚ P. Kráľa v Slovenskom rozhlase (relácia Ľudia, fakty, udalosti)

(potrebné nainštalovať a povolit flash player)

Besedu o aktuálnych problémoch a možných riešeniach v oblasti kultúry na Slovensku najbližšie pripravujeme v Komárne.

Uskutoční sa v piatok 23. februára 2018 od 14:30 v Monarchia CAFÉ, Nádvorie Európy 3.

 

 

Zaostrené - rádio LUMEN

Rozhovor Pavla Kráľa a Ľuba Beláka v rádiu LUMEN 29.9.2012

(potrebné nainštalovať a povolit flash player)