SLOVENSKÁ KOALÍCIA PRE KULTÚRNU DIVERZITU

Get Adobe Flash player

 

 

Logo SKKD2 petit 317d3

 

Vítame Vás na stránke SLOVENSKEJ KOALÍCIE PRE KULTÚRNU DIVERZITU, ktorá vznikla v roku 2006 na základe prístupu

Slovenskej republiky k dohovoru o kultúrnej rozmanitosti. Doteraz sa k nemu hlási 121 štátov celého sveta.

 

 

     SKKD - Slovenská koalícia pre kultúrnu diverzitu * * * V máji 2020 prešla stránka technickou rekonštrukciou***Dovtedy stánku navštívilo takmer 350 000 návštevníkov***

Vystúpenie Emílie Kršíkovej,

vedúcej služobného úradu Ministerstva kultúry SR

na Kongrese Medzinárodnej koalície pre kultúrnu diverzitu

22. 9. 2012

            Vážený pán prezident, vzácni hostia, dámy a páni,

 je pre mňa cťou pozdraviť vás na pôde hlavného mesta Slovenska. Nie je to len zdvorilostná fráza. Vašu organizáciu považujem za mimoriadne dôležitú súčasť svetovej kultúrnej rodiny. Jej význam na Slovensku prezentuje vitalita Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu, ktorej sa v  pomerne krátkej histórii jej existencie podarilo etablovať sa na poli kultúry a ktorej hlas v spoločnosti je braný vážne.

 Dovoľte mi zároveň odovzdať vám srdečné pozdravy od ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča, ktorý sa pôvodne chcel osobne s vami stretnúť, avšak pre iné pracovné povinnosti sem nemohol prísť.

 Hneď na úvod môjho vystúpenie chcem zdôrazniť, že tak Ministerstvo kultúry ako aj ja osobne máme viacročnú excelentnú spoluprácu s predstaviteľmi Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu. Bola to práve jedna z organizácií Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu – Únia profesionálnych hudobných umelcov Slovenska - ktorá ma v minulosti, keď som zastávala funkciu štátnej tajomníčky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, oslovila spolu s vaším terajším prezidentom s  požiadavkou riešiť sociálnu situáciu baletných a hudobných umelcov po skončení ich krátkej kariéry. Výsledkom spoločného úsilia Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstva kultúry a prokultúrne zaangažovaných poslancov parlamentu bol zákon, ktorým sme zaviedli osobitný príspevok pre baletných umelcov a vybrané skupiny hudobných umelcov vyplácaný každý mesiac zo štátneho rozpočtu.

Osobne oceňujem aktivity prezidenta SKKD pána Kráľa, ktorému sa darí získavať podporu aktivít Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu v prostredí vládnych inštitúcií. A tak sa tento rok po marcových parlamentných voľbách po prvýkrát v histórii Slovenska stalo, že vďaka korektným vzťahom predstaviteľov Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu s vedením rezortu kultúry bola táto organizácia umelcov priamo zapojená do formulovania programového vyhlásenia novej vlády. Je to program na obdobie štyroch rokov. Považujem to za váš veľký úspech; nemyslím si, že takýmto úspechom sa môžu pochváliť umelecké združenia v každom štáte. Gratulujem vám k tomuto úspechu, pán prezident, gratulujem celej umeleckej verejnosti.

Rada by som preto upriamila pozornosť na samotný obsah tej časti programu vlády, ktorá sa týka kultúry a umelcov a ktorá dáva relevantný základ na dialóg a spoluprácu.

Dámy a páni,

po prvýkrát v histórii Slovenska poňal priamo program vlády kultúru nielen ako doplnkovú časť rozvoja spoločnosti a konzumenta verejných financií, ale predovšetkým ako významný faktor pozitívneho formovania modernej spoločnosti, ktorý je schopný aktivovať aj konkurencieschopnosť ekonomiky. Citujem z programu vlády: „Kultúra je vnímaná aj ako oblasť s potenciálom prispieť svojou kreativitou k rozvoju znalostnej spoločnosti, k celkovej konkurencieschopnosti a v konečnom dôsledku aj k sociálnemu a ekonomickému rastu Slovenska. Je integrátorom celej slovenskej spoločnosti.“ Koniec citátu. Vláda sa zaviazala, že bude dbať na to, aby sa oblasť rozvoja kultúry a umenia zahrnula do rozvojových strategických dokumentov ústredných orgánov štátnej správy, ale tiež vedeckých a výskumných inštitúcií s celoštátnou pôsobnosťou.

Prvým krokom k naplneniu tohto ambiciózneho plánu bolo to, že vláda zriadila minulý týždeň ako svoj poradný orgán na riešenie podpory kultúry Radu vlády pre kultúru. V tejto rade má popri desiatich ministroch, vrcholných predstaviteľoch orgánov územnej samosprávy a reprezentatívnych zástupcoch umeleckej obce stoličku aj prezident Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu. Tento iniciatívny, poradný a koordinačný orgán zriadila vláda s cieľom posilniť význam kultúry a potrebu systematického dialógu, ako aj nutnosť koordinovaného postupu medzi rezortom kultúry, inými ministerstvami, územnou samosprávou a osobnosťami kultúrnej obce. Inými slovami, zástupcovia umeleckej obce budú mať odteraz možnosť priamo ovplyvňovať verejné kultúrne politiky: či už ide o štátnu politiku alebo politiky na úrovni samosprávnych krajov či miest.

Nie nevýznamnou úlohou je tiež sľub vlády zlepšiť právne a  sociálne postavenie umelcov a  kultúrnych pracovníkov v spoločnosti, vrátane umelcov v slobodnom povolaní. A tak stojí pred nami úloha revidovať politiku odmeňovania v rezorte kultúry, ako aj zreálnenie daňového a odvodového zaťaženia umeleckých pracovníkov vzhľadom na špecifickosť ich činnosti. S cieľom naplniť tento záväzok pracujeme v tejto etape na pôde ministerstva kultúry spoločne s expertmi Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu na definovaní pojmu „štatút umelca“. Ukazuje sa, že to vôbec nie je ľahká úloha. Ak chceme dosiahnuť zlepšenie postavenia umelcov – najmä umelcov v slobodnom povolaní – ak chceme vyzdvihnúť osobitosť tejto profesie a zohľadniť v daňovom a odvodovom systéme všetky špecifiká a úskalia, ktoré túto profesiu sprevádzajú, musíme mať zákonom zadefinovaný pojem „umelec v slobodnom povolaní“. Takýto pojem právny poriadok Slovenskej republiky zatiaľ nepozná, a preto sa zatiaľ ani nedarí v daňovom systéme pre túto skupinu daňovníkov dosiahnuť také výnimky, ako sú napríklad zvýšené paušálne výdavky odpočítateľné z daňového základu.

Jednou z tém, o ktorých sa už na pôde nášho ministerstva začali rokovania, je hľadanie vhodných foriem zabezpečenia kolektívneho vyjednávania slobodných umelcov. Dnes pri dohadovaní podmienok práce – napr. výška honorárov – nemá slobodný umelec na výber a je nútený podrobiť sa podmienkam, ktoré mu poskytne druhá strana – vydavateľ, producentská spoločnosť. Problémom je skutočnosť, že podľa slovenskej legislatívy je kolektívne vyjednávanie povinný uskutočňovať len zamestnávateľ voči zamestnancom v pracovnom pomere, teda tých, ktorý pracujú pod pracovnou zmluvou. Voči slobodným umelcom „chlebodarca“ takúto povinnosť nemá, a teda je len na jeho rozhodnutí, či nejakú kolektívnu zmluvu s  organizáciou umelcov uzatvorí. Nemalým problémom je tiež neexistencia zmluvného partnera na strane zamestnávateľov pre uzatváranie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa – tzv. „branžových“ kolektívnych zmlúv. Ak by sa podarilo naprieč zamestnávateľmi v sektore kreatívneho priemyslu založiť asociácie zamestnávateľov a  uzatvoriť kolektívne zmluvy pre dané odvetvia kreatívneho priemyslu, existovala by potom aj právna možnosť extenzíí takýchto kolektívnych zmlúv na tých zamestnávateľov, ktorí ku kolektívnej zmluve nepristúpili. Budem veľmi povďačná, ak aj na tomto kongrese odznejú príklady dobrej praxe z iných štátov, ktoré budú iste pre nás inšpiratívne.

Pokiaľ ide o právne postavenie umelcov z hľadiska sociálneho zabezpečenia, treba povedať, že táto otázka je na Slovensku riešená na princípe univerzality. Znamená to, že umelci – rovnako ako všetky ostatné kategórie zárobkovo činných osôb – sú dnes zahrnutí v systéme povinného sociálneho poistenia a povinného zdravotného poistenia. Na základe toho, že mesačne odvádzajú odvody na sociálne a zdravotné poistenie, im potom plynú nároky na starobné, či invalidné dôchodky a rovnako aj ich pozostalým na sirotské či vdovské dôchodky. Ak si slobodný umelec platí aj odvody na nemocenské poistenia alebo aj na poistenie v nezamestnanosti,   potom mu plynú v prípade choroby nároky na nemocenské dávky (čo je náhrada za stratu príjmu z umeleckej činnosti) a na podporu v nezamestnanosti pre prípad, že sú evidovaní na úrade práce. Tiež majú nárok na zdravotnú starostlivosť hradenú zo systému povinného zdravotného poistenia.

Vláda sa taktiež zaviazala preskúmať možnosť podpory výtvarnej tvorby a súčasne estetizáciu verejných stavieb prostredníctvom zavedenia povinnosti použiť stanovené percento z celkových nákladov verejnej stavby na nákup umeleckých diel. Ide o tzv. „dielo v stavbe“. Ak by verejné zdroje určené na verejné investície dovoľovali v budúcnosti zaviesť povinnosť diela v stavbe, musela by byť takáto povinnosť zakotvená priamo v stavebnom zákone. Úspešné riešenie tejto otázky však bude závisieť od celkového vývoja verejných financií, ktorý dnes – v čase doznievajúcej globálnej finančnej a hospodárskej krízy – uspokojivý nie je. To isté platí na záväzok vlády, že bude naďalej z verejných zdrojov podporovať tvorbu nových umeleckých diel, kultúrnych aktivít a ich prezentáciu a že vytvorí inštitucionálny a finančný rámec pre rozšírenie pôsobnosti a zbierok Slovenského centra dizajnu.

Nezanedbateľným záväzkom vlády je aj záväzok posilniť financovanie kultúry z verejných zdrojov, ale že bude zároveň hľadať aj možnosti inštitucionálneho a právneho rámca na   viaczdrojové financovanie kultúry. Za tým účelom analyzujeme možnosť založenia verejnoprávnej inštitúcie, ktorá by finančne podporovala kultúrne aktivity vrátane umenia. V správnej rade takéhoto kultúrneho fondu by mali mať potom zastúpenie aj umelci. Zatiaľ čo v tomto roku je vyčlenených zo štátneho rozpočtu 5,5 milióna eur na podporu umenia, chceme, aby sa táto suma v budúcnosti rozšírila o dofinancovanie z výnosov z hazardných hier a lotérií ako aj zo sponzorstva.

            Vážené dámy a páni,

toto je stručný náčrt našich spoločných úloh, ktoré sú náročné, avšak ktorých cieľom je podporiť nielen rozvoj kultúry, ale aj posilniť postavenie tých, ktorí sú jej tvorcami. Musím však konštatovať, že úspešné splnenie našich cieľov bude do značnej miery závislé aj od celkového úspechu snáh o ekonomický rast, pretože – a to jednoducho nemôžeme ignorovať – platí staré známe heslo: „za málo peňazí málo muziky“. Nesmieme sa však vzdať a vlády musia vynaložiť všetko úsilie na to, aby dôsledky globálnej hospodárskej krízy boli už len minulosťou aby sa čo najmenej odrazili na tvorivom potenciáli nielen slovenských umelcov, ale aj umelcov celého sveta. Veď v dnešnom pretechnizovanom svete, svete fetišizujúcom peniaze, majetok, moc a lacnú zábavu je úloha kultúry a umenia pre rozvoj človeka a  spoločnosti mimoriadne dôležitá. Nie náhodou sa na viacerých hospodárskych summitoch na najvyššej úrovni konštatovalo, že za svetovú hospodársku krízu je zodpovedná predovšetkým kríza hodnôt. Preto si nemyslím, že náprava je len na pleciach vlád: naopak. Kto iný, než umelci sú schopní vyvolať v ľuďoch nadšenie za spoločnosť vyznávajúcu pravé hodnoty – v našom prostredí sú to tradičné ideály Európy, ako je hodnota ľudského života, hodnota ľudskej dôstojnosti, hodnota rodiny, lásky a obyčajného ľudského šťastia, hodnota dôstojnej práce ale v neposlednom rade aj hodnoty kultúrneho dedičstva?

Priatelia, želám vám všetkým veľa tvorivej energie, aby ste ju využili svojím umením za zasadenie sa za lepší svet, v ktorom ústredným bodom snáh nebudú ani peniaze ani  hmotné statky, ale predovšetkým človek, jeho dôstojnosť a jeho šťastný život.

Ďakujem za pozornosť.

Promo IFCCD

použiť flash player !!!

Návštevnosť od mája 2020

134846
Dnes
Včera
Tento týždeň
Minulý týždeň
Tento mesiac
Minulý mesiac
Celkove
61
445
1985
130387
10612
7485
134846

Your IP: 3.235.179.111
2021-10-20 21:00

Rozhlasové vysielanie

Rozhovor predsedu SVÚ P. Kráľa (relácia Ľudia, fakty, udalosti)

Rozhovor predsedu SVÚ P. Kráľa v Slovenskom rozhlase (relácia Ľudia, fakty, udalosti)

(potrebné nainštalovať a povolit flash player)

Besedu o aktuálnych problémoch a možných riešeniach v oblasti kultúry na Slovensku najbližšie pripravujeme v Komárne.

Uskutoční sa v piatok 23. februára 2018 od 14:30 v Monarchia CAFÉ, Nádvorie Európy 3.

 

 

Zaostrené - rádio LUMEN

Rozhovor Pavla Kráľa a Ľuba Beláka v rádiu LUMEN 29.9.2012

(potrebné nainštalovať a povolit flash player)