SLOVENSKÁ KOALÍCIA PRE KULTÚRNU DIVERZITU

Get Adobe Flash player

 

 

Logo SKKD2 petit 317d3

 

Vítame Vás na stránke SLOVENSKEJ KOALÍCIE PRE KULTÚRNU DIVERZITU, ktorá vznikla v roku 2006 na základe prístupu

Slovenskej republiky k dohovoru o kultúrnej rozmanitosti. Doteraz sa k nemu hlási 121 štátov celého sveta.

 

 

     SKKD - Slovenská koalícia pre kultúrnu diverzitu * * * V máji 2020 prešla stránka technickou rekonštrukciou***Dovtedy stánku navštívilo takmer 350 000 návštevníkov***

SLOVENSKÁ KOALÍCIA PRE KULTÚRNU DIVERZITU

...................................................................................................................................................................

SLOVAK COALITION FOR CULTURAL DIVERSITY

Zníženie negatívnych dopadov mimoriadnej situácie na kultúru, s výhľadom na obdobie po jej zvládnutí: niekoľko myšlienok k stratégii

...........................................................................................................................

 

Pavol Kráľ, predseda Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu


Mimoriadna situácia v súvislosti s pandémiou nemá na Slovensku precedens. Niet pochýb o tom, že na prvom mieste teraz musí byť ochrana zdravia, záchrana ľudských životov.

Zároveň však v mene umelcov, ktorých zastupujeme, chceme jasne povedať, že ani pred súčasnou mimoriadnou situáciou neboli podmienky pre kultúru dobré, v súčasnosti hrozí len ďalšie prudké zhoršenie. Mimoriadna situácia v kultúre nezačala pre niekoľkými týždňami, trvá už desaťročia. Slovné deklarácie nestačia, ak sú sprevádzané vytláčaním kultúry na okraj spoločnosti. Rýchle a účinné opatrenia v kultúre sú nevyhnutné.

Je pozitívne, že existujú rôzne iniciatívy v sfére kultúry, reagujúce na skutočnosť, že dopady mimoriadnych opatrení môžu a budú mať na kultúru a umelcov veľmi negatívny až zničujúci dopad. Je dôležité rozvíjať diskusiu o nutných adekvátnych a efektívnych riešeniach a vzájomne koordinovať spoločné úsilie kultúrnej obce.

Dovoľte niekoľko myšlienok na úvod. Vaše názory, návrhy a konštruktívne komentáre uvítame.

 

          1/ Nespochybniteľnou prioritou je neodkladné sformulovanie, prijatie a uvedenie do praxe účinných opatrení na zmiernenie bezprostredných dopadov na subjekty i jednotlivcov pôsobiacich v kultúre formou kompenzácie. Opatrenia by mali byť čo najjednoduchšie z hľadiska administratívneho zaťaženia obidvoch strán (žiadateľa i štátu), s jednoducho preukázateľným a nespochybniteľným nárokom. Uplatnenie v praxi: v zmysle predbežných vyjadrení vládnych predstaviteľov v priebehu cca 2 týždňov.

2/ Až na druhom mieste by mali nasledovať návrhy na doplňujúce opatrenia, vzhľadom na mimoriadnu situáciu s dôrazom na jednoduchosť a možné rýchle uvedenie do praxe (v horizonte 2 – 6 mesiacov?). Šanca na realizáciu by sa zvýšila, ak by sme sa sústredili najmä na opatrenia, ktorých návrhy sú už rozpracované, resp. prešli nejakým procesom schvaľovania, resp. o ktorých už existuje jasná predstava, s uvedením garanta za kultúrnu a umeleckú obec (ktorý sa téme venuje resp. má koncept už rozpracovaný resp. komplet pripravený a je ochotný preberať a koordinovať pripomienky). Táto skupina by mohla zahŕňať 3 typy návrhov:

a/ 1 - 2 opatrenia s dopadom na celú kultúrnu sféru

b/ Max. 1 - 2 opatrenia za každú špecifickú oblasť (napr. divadlo, film, hudba, výtvarné umenie, grantové systémy, organizácie kolektívnej správy práv, subjekty v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu/samosprávy, nezávislé subjekty a pod.) s dôrazom na riešenie naliehavých problémov danej oblasti, ktoré by mali byť sformulované a predložené odborníkmi z danej špecifickej oblasti kultúry a umenia.

c/ Opatrenia riešiteľné na nižších úrovniach (napr. v rámci jednotlivých inštitúcií a pod), ktoré prioritne nevyžadujú rozhodnutie MK, vlády či NR SR: takýchto opatrení by bolo možné paralelne realizovať aj viac.

3/ Až na treťom mieste by malo byť niekoľko zásadných opatrení pre kultúru, ktoré majú reálnu šancu na uvedenie do praxe až po doznení mimoriadnej situácie (v horizonte 1 – 2 roky?).

4/ Všetky ostatné konštruktívne návrhy by mohli tvoriť operatívnu rezervu a mohli by v rámci reálnych možností a s ohľadom na stupeň ich pripravenosti postupne dopĺňať návrhy v prvých troch skupinách, prípadne niektoré z nich – ako ľahšie priechodné – nahradiť.

Dôvod navrhnutého odstupňovania je pragmatický: je v záujme kultúrnej a umeleckej obce uprednostniť zrealizovanie – a to čo najskôr - aspoň niekoľkých návrhov (ktoré by boli pozitívnym precedensom, že sa to „dá“), pred zahltením kapacitných možností zodpovedných predstaviteľov štátu i odborníkov z radov umeleckej obce rozdiskutovaním stoviek koncepcií, čo by mohlo spôsobiť odsunutie riešení do hmlistej budúcnosti.

 

Príloha: Príklad návrhov v mene SVÚ a SKKD, rozdelených podľa vyššie navrhnutého  odstupňovania vrátane stručného zdôvodnenia (návrhy za iné subjekty sú vítané)

 

Ad 1/

 

Jednoduchým riešením pre subjekty i jednotlivcov pôsobiacich v kultúre by mohla byť kompenzácia vo forme percentuálneho podielu z príjmov, ktoré dosahoval v predchádzajúcom roku, čiže mesačná kompenzácia vypočítaná z 1/12 príjmu podľa posledného daňového priznania (resp. z priemeru za posledné 3 roky).

 

Ad 2/a

 

I. Prehodnotenie – najmä vzhľadom na súčasnú situáciu - neadekvátnej, nedostatočnej podpory nezávislých subjektov („ostrovov pozitívnej deviácie“), ktoré dlhodobo a preukázateľne vykonávajú systematickú činnosť v kultúre, poskytujú službu verejnosti, a to neraz i bezplatne:

 

- z hľadiska prekonania bezprostredných dôsledkov mimoriadnej situácie

 

- z hľadiska možnosti opätovného naštartovania po kríze

 

II. Prehodnotenie neadekvátnej, nedostatočnej podpory subjektov v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu a samospráv

 

- z hľadiska prekonania bezprostredných dôsledkov mimoriadnej situácie

 

- z hľadiska možnosti opätovného naštartovania po kríze

 

III. Zjednodušenie administratívnej náročnosti grantových systémov

 

- aj keď realizácia tohto opatrenia sama osebe kultúru „nezachráni“, výsledok pomôže celej kultúrnej sfére, odstráni dôvody dlhodobej nespokojnosti a najmä: dá sa dosiahnuť veľmi rýchlo (2 – 3 mesiace max?)

 

- dlhodobá nespokojnosť vytvára negatívne reakcie voči poskytovateľom grantov, hoci riešenie zrejme nie je vždy len v ich kompetencii a vyžaduje koordinovaný postup

 

- realizácia si nevyžaduje náklady, naopak umožní dosiahnuť úsporu finančných prostriedkov (orientačne vyčíslené na desiatky až stovky tisíc Eur) a neefektívne vynaloženého času i energie všetkých zúčastnených

 

- prehľad doterajšieho vývoja: na zjavné nedostatky upozorňujeme a MK predkladáme písomné návrhy už 6 rokov; cca pred 3 rokmi bola pri Rade vlády pre kultúru zriadená pracovná skupina pre koordináciu grantových systémov, na prvom zasadaní bol akceptovaný návrh P.Kráľa zamerať sa aj na túto problematiku, ale odvtedy už pracovná skupina nebola nikdy zvolaná...

 

- písomné návrhy (čo, prečo a ako zmeniť, i s alternatívami) máme už roky pripravené

 

- garant za Slovenskú koalíciu pre kultúrnu diverzitu: Pavol Kráľ

 

Ad 2/b:

 

I. Zahrnutie nákladov na nákup umeleckých diel medzi položky znižujúce daňový základ, s cieľom

 

- odstrániť diskrimináciu výtvarného umenia, ktoré je vylúčené zo štandardných obchodných vzťahov,

 

- umožniť umelcom zarobiť si na živobytie tvorivou prácou a znížiť tak ich závislosť na grantoch.

 

Umelci na problém upozorňujú a riešenie žiadajú už 15 rokov. V auguste 2019 sa návrhom začala zaoberať pracovná skupina pri MK. Návrh s podrobným zdôvodnením je pripravený, vrátane paragrafového znenia, ktoré overil aj odbor legislatívy MK. Realizácia návrhu nepredpokladá náklady z verejných zdrojov. V prípade konštruktívneho prístupu je doriešenie možné v termíne 1 – 3 mesiace.

 

Garant za Slovenskú výtvarnú úniu: Pavol Kráľ

 

II. Schválenie stavebného zákona: stručná rekapitulácia

 

- na zákone sa pracuje už desaťročie, je pripravený, jeho definitívne schválenie by preto pri konštruktívnom prístupe mohlo byť otázkou mesiacov (3 – 4?), nie ďalšieho desaťročia

 

- už v máji 2015 vláda SR návrh schválila, ale v septembri 2015 minister Počiatek návrh z NR stiahol; opätovne bol do NR predložený v auguste 2019, do programu rokovania sa však nedostal: je už načase pri treťom pokuse dotiahnuť proces do konca

 

- predkladateľom zákona je Ministerstvo dopravy a výstavby, Ministerstva kultúry sa z uvedeného zákona v rozsahu stovky strán týka menej ako 1,5 strany: neprijatie zákona sa však dlhodobo prejavuje v neexistencii ochrany umeleckých diel v stavbách (a teda v nenávratnom zničení mnohých z nich) i v dlhodobom vytrácaní sa umenia z verejného priestoru

 

- zákonu sa po celý čas venujeme, pripravili sme k nemu rozsiahlu analýzu

 

- garant za Slovenskú výtvarnú úniu: Pavol Kráľ

 

Dôvod navyše k obidvom predchádzajúcim návrhom: prijatie zákonov by pomohlo riešiť katastrofálnu situáciu vo výtvarnom umení, kde aktuálne hrozí ďalšie zhoršenie. Podľa analýzy, ktorú sme predložili MK, na rozdiel od HDP, minimálnej mzdy i priemerného príjmu na Slovensku celkove, ktoré v porovnaní s rokom 1991 stúpli na cca 900 %, v umení je vývoj úplne opačný: podľa dostupných údajov (presnejšie zrejme neexistujú) príjmy výtvarných umelcov poklesli v porovnaní s rokom 1991 až na neuveriteľných 33,3 % (!) a v priebehu 10 rokov (2009-2018) len 3x mierne prekročili hranicu 40% (najviac 42,81 % v roku 2013), odvtedy zase klesli.

 

Ad 3/

 

I. Schválenie sponzorského zákona: vypracovanie zákona bolo medzi úlohami vládou schválenej Stratégie rozvoja kultúry už v roku 2014. Opakovane sme upozorňovali na negatívny dopad na kultúru i na to, že uznanie sponzorského výdavku na zníženie daňového základu (čo je najjednoduchšie riešenie) je pre štát 5x lacnejšie, ako priama podpora. Zákon však dodnes chýba, čo sa prejavuje v chýbajúcich investíciach súkromného sektora v oblasti kultúry.

 

II. Zvýšenie výdavkov na kultúru na 1% HDP, tak ako sa k tomu zaviazala vláda už v roku 2014

 

Výdavky na kultúru sú na Slovensku najnižšie z krajín V4, v porovnaní s Estónskom sú dokonca 2,5x nižšie. Pripomeňme si, že kultúra vytvára množstvo pracovných miest aj pre profesie, ktoré nemajú umelecký charakter (citujem M. Kaščáka: „... ľudia od zvukovej a svetelnej techniky, grafici, prenajímatelia stanov, pódií, záchodov, LED obrazoviek, dodávatelia rôzneho vybavenia alebo aj živnostníci robiaci výškové práce a promotéri... zdôrazňujem, že okrem ľudí na pódiu existuje veľké množstvo zamestnaní, ktoré tvoria zákulisie kultúry“), výrazne prispieva k tvorbe HDP, má spravidla minimálny negatívny dopad na životné prostredie, nie je závislá na neobnoviteľných prírodných zdrojoch, podporuje rozvoj aj v iných sektoroch (napr. turistický priemysel, elektrotechnický priemysel – nemysliteľný bez ponuky umeleckých produktov, ktoré sprostredkovávajú, dizajn – bez ktorého sa už nedá predať prakticky nič, atď). Kultúra samozrejme neprispieva iba k rozvoju ekonomiky, jej nehmotný príspevok je ešte podstatnejší. Z mnohých vyjadrení citujem aspoň M. Hvoreckého: „Kultúra prispieva kritickému mysleniu, tolerancii, učí nás rozumieť druhým aj sebe. Bez nej bude ešte horšie a naša demokracia bude ďalej zomierať“.

 

Potenciál kultúry sa však bez adekvátnej vstupnej investície zo strany štátu nemôže v plnej miere prejaviť.

 

III. Na predchádzajúci návrh logicky nadväzuje potreba systematického úsilia o pozitívnu zmenu postoja verejnosti ku kultúre, a to tak v rámci školského výchovno - vzdelávacieho systému, ako i v rámci práce s verejnosťou s využitím médií, s cieľom sprístupniť širšej verejnosti výsledky mnohých analýz, ktoré preukazujú, že kultúra sa na rozvoji spoločnosti „nepriživuje“, ale naopak, prispieva na rozvoj spoločnosti viac ako niektoré priemyselné odvetvia a má nezanedbateľný význam i z hľadiska formovania postojov, kultivovania vzájomných vzťahov či zvyšovania celkovej kvality života.





Promo IFCCD

použiť flash player !!!

Návštevnosť do 14.5.2020

Návštevnosť od mája 2020

099051
Dnes
Včera
Tento týždeň
Minulý týždeň
Tento mesiac
Minulý mesiac
Celkove
132
29
161
97181
11261
944
99051

Your IP: 3.80.5.103
2021-06-22 09:56

Rozhlasové vysielanie

Rozhovor predsedu SVÚ P. Kráľa (relácia Ľudia, fakty, udalosti)

Rozhovor predsedu SVÚ P. Kráľa v Slovenskom rozhlase (relácia Ľudia, fakty, udalosti)

(potrebné nainštalovať a povolit flash player)

Besedu o aktuálnych problémoch a možných riešeniach v oblasti kultúry na Slovensku najbližšie pripravujeme v Komárne.

Uskutoční sa v piatok 23. februára 2018 od 14:30 v Monarchia CAFÉ, Nádvorie Európy 3.

 

 

Zaostrené - rádio LUMEN

Rozhovor Pavla Kráľa a Ľuba Beláka v rádiu LUMEN 29.9.2012

(potrebné nainštalovať a povolit flash player)